Stoj na pleciach (sarvangásana)

Stoj na pleciach je dostupný už začiatočníkom v joge. Jeho forma sa s pribúdajúcom praxou mení smerom k väčšej ľahkosti a výraznejšiemu vzpriamovaniu. Pre cvičiaceho je dôležitou skúsenosťou neobyklá forma dýchania, keď sa napriek istému mechanickému uzatvoreniu v oblasti hrtana učí smerovať dych hlbšie do vnútra tela.  Voľnému prúdeniu dychu napomáha vybudovanie pokoja v cvičení. Výstavba napätia pozdĺž chrbtice a správne zapájanie hrudnej chrbtice vedie časom k schopnosti uvoľniť v tejto polohe oblasť krku, šiju a plecia.  

Hrudník a v ňom chránené srdce tvoria v polohe stoja na pleciach prirodzený telesný stred, medzi nízkou umiestnenou hlavou a nahor sa vzpriamujúcou oblasťou drieku a nohami.  Srdce je zároveň stredom sociálneho okolia človeka - vníma veľmi citlivo pocitový život človeka a reaguje na každý medziľudský prejav - či už radosťou, alebo nepokojom. Srdce vyvažuje tieto pôsobenia medzi vonkajším a vnútorným svetom, medzi sociálnym okolím a vnútorným stavom organizmu. V stoji       na pleciach vzniká priestor  spoznávať srdce aj ako centrum duševného života. Tak nás pozícia privádza k vnímaniu vyšších duchovných zákonitostí a ich prejavov v pozemskom svete.

Heinz Grill, spisovateľ a spirituálny učiteľ, ktorý rozpracoval na základoch antropozofie (náuky o múdrosti človeka)  moderný jogový prístup - tzv. Novú jogovú vôľu, sa možnosťami a obmedzeniami pozície stoja na pleciach venoval v odbornom článku. Venoval sa v ňom filozofickému náhľadu na cvičenie jogy  z pohľadu materializmu,  ďalej úlohe dýchania a liečebným účinkom tejto pozície.

Preklad jeho článku a sprievodné fotografie, nájdete na pripojenom linku TU.