Ásana Váha (Tuladandásana)

V pozícií Váha cvičiaci aktívne nasadzuje silu v oblasti stredu dĺžky chrbta (na úrovni obličiek). Z tohto regiónu sa potom rozpína v dvoch smeroch,  a to dozadu cez panvu za vystierajúcou sa nohou a dopredu cez hrudník a paže. Telo sa cez končatiny vystiera zo stredu k periférií a sila pnutia v chrbte sa zintenzívňuje.  

Cvičenie Váha z fyziologického hľadiska výrazne posilňuje aj oblasť tzv. solárneho pletenca a zvyšuje stabilitu a flexibilitu chrbtice vo všetkých jej úsekoch. Opakovaným zaoberaním sa touto ásanou prichádza do cvičenia ľahkosť a radosť z intenzívneho nasadenia vôle.  S rastúcou skúsenosťou sa predlžuje výdrž v ásane, ktorá však nie je pasívna, či až vädnúca. Počas výdrže cvičiaci opakovane vyrastá zo stredu tela k periférií a  telo v celej svojej dĺžke zažíva hraničnú silu pnutia.  

Cvičiaci teda intenzívne nasadzuje vôľu, ale nie silovo, násilne. Je to viac členené, vedomé smerovanie aktivity zo stredu dĺžky chrbta do strán, pri relatívne ľahkých, uvoľnených pleciach. Pre správne nasadenie sily v určitej oblasti tela je dôležitá práca vedomia. Vedomie smeruje pozornosť do stredu dĺžky tela, formuje telo do intenzívneho predĺženia. Vedomie teda pracuje na fyzickom tele (určuje jeho formu). Je to opačný jav ako pri bežných fyzických cvičeniach, kedy často cvičiaci "vypína myseľ, vedomie" a vykonáva monotónne telesné pohyby - beh, bicyklovanie na stacionárnom bicykli, posilňovacie cykly a pod.  

Pri cvičení Váhy sa zároveň školíme v schopnosti utvárania predstavy o šírke - o nekonečnom priestore, ktorý nás obklopuje. Intenzívnym rozpínaním tela  sa usiluje stať súčasťou tohto priestoru a otvoriť veľké možnosti rozvíjania vedomia. Predstava šírky a zažívanie vlastnej skutočnej možnosti rozpínania sa,  oslovuje vedomie cvičiaceho. Tretie centrum, manipúra čakra, ktoré v tejto jogovej pozícií oslovujeme,  sa spája so schopnosťou slobodného vstupovania do vzťahu so sociálnym okolím. Slobodné zažívanie šírky v ásane Váha je tak prvým krokom na ceste k otvorenosti človeka k životu, k javom prírody, či svojim blízkym.

Na hodinách jogy zaraďujem túto ásanu pravidelne, v jej rôznych obmenách a variáciách, najmä pre jej podnecujúci duševný význam.. Cvičíme ju spravidla na začiatku alebo na konci hodiny. Je možné ju formovať aj tak, aby podporila duševné obsahy nielen tretej, ale aj ďalších čakier - lotosových kvetov. O tom však niekedy na budúce....