Rozprávka

Majstrovsky skonštruovaná, do detailov vybrúsená Rozprávka patrí k výnimočným literárnym dielam. Chce byť exemplárnym príkladom rozprávky, ktorá dovolí čitateľovi hľadať vlastný tajuplne skrytý význam obrazov a postáv a podnietiť tak jeho predstavivosť. Mnohí čitatelia aj odborná verejnosť sa usilovali vytvoriť výklad alegórií a obrazov z Rozprávky. Sám Goethe podnecoval vznik týchto výkladov, hoci svoje vlastné vysvetlenie nikdy nepriniesol. Podľa výkladu Rudolfa Steinera, ktorý sa dôkladne orientoval v Goetheho diele, sa v Rozprávke jedná o hľadanie ideálneho človeka a ideálnej spoločnosti. 

„Medzi každodenným skutočným človekom a ideálom človeka má byť vytvorený most. Sú tu však dva pudy, ktoré v prípade, že sa rozvíjajú jednostranne, bránia človeku v tom, aby sa priblížil k svojej ideálnej dokonalosti. Je to zmyslový pud a rozumový pud. ... Zmyslovosť nemá byť potlačená, ale zušľachtená. Inštinkty a vášne majú byť pozdvihnuté na taký stupeň, že pôsobia v tom istom smere, aký predpisuje aj rozum a tá najvyššia morálnosť. A morálny rozum nemá v človeku vládnuť ako najvyšší zákonodarca, ktoré sa treba so sebazaprením podriadiť, ale jeho príkazy sa majú pociťovať ako prirodzená potreba. Človek, ktorý nepociťuje nátlak ani zo strany zmyslovosti, ani zo strany rozumu, pretože vášnivo koná v zmysle tej najčistejšej morálky, je slobodný. Spoločnosť ľudí, v ktorej sú prirodzené pudy jednotlivcov zušľachtené tak, že nato, aby sa umožnilo ich harmonické spolužitie, nemusia byť držané na uzde štátnou mocou, je ideálny stav, ku ktorému by mal smerovať reálne existujúci mocenský štát. Vonkajšia sloboda v spolunažívaní ľudí predpokladá ich vnútornú slobodu." (cit. Doslov k slovenskému vydaniu, Patrícia Elexová)