Prihlásenie
Na používanie e-shopu musíte mať povolený JavaScript!
Hviezdoveda
životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil, a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel
Gustáv Reuss
V roku 1856, sedem rokov pred debutom Julesa Verna, dokončuje Gustáv Reuss v Revúcej vedecko-popularizačný spis Hviezdoveda, v ktorom vysiela svojho hrdinu Krutohlava obrým teplovzdušným balónom z Muráňa rovno na Mesiac. Sčasti dobrodružný príbeh, sčasti popularizačná príručka, Hviezdoveda je aj jeden a pol storočia od svojho vzniku nielen originálnym záznamom súdobých poznatkov z astronómie, geografie a fyziky, ale predovšetkým svedectvom neopakovateľnej sily fantázie, vychádzajúcej z ľudových povestí a rozprávok, ktoré Gustáv Reuss s bratom a otcom zbierali v oblasti Gemera. Tento vôbec prvý počin v žánri vedeckej fantastiky na území slovenska, prinášame čitateľom v 21. storočí v edičnej a jazykovej úprave Ľubice Schmarcovej a s ilustráciami Andreja Kolenčíka.
Vydavateľstvo: Monokel
Typ produktu: viazaná tlač
Primárnym cieľom tohto pojednania o vesmíre a predovšetkým o slnečnej sústave bola osveta: autor, príslušník národoobrodeneckého hnutia 19. storočia, chcel priblížiť laickým čitateľom náučný obsah v príťažlivej príbehovej forme. Aj moderného čitateľa osloví forma, ako boli poznatky vtedajšej vedy popularizované. Vedeckosť v knihe však prevažuje nad fantastickosťou. Autor spája sokratovskú metódu výuky formou rozhovoru a Komenského didaktickú zásadu názornosti, keď považuje za potrebné previesť svojich poslucháčov celou slnečnou sústavou.
Z kompozičného hľadiska sa dielo člení na päť súbou astronómiou dotovaných častí, venovaných vesmírnym objektom (Mesiac, Slnko, planéty slnečnej sústavy, kométy a hviezdy) a dve geografické časti pojednávajúce o zemi a jej jednotlivých kontinentoch.
Reussov spis priniesol vo svojej dobe vedecky korektné informácie a svoje fantazírovanie využíval aj na fabulovanie príťažlivého rámca bizarného cestovania vesmírom, ale aj na pomerne posmešné vykreslenie slovenských národných charakteristík a spoločných národných snáh.
"Čím sa väčšmi k Perúnovi (Jupiterovi) blížili, tým väčšmi ich prekvapovali jeho veľkosť veľkosť, svetlosť a vodorovné pásy, ktoré na ňom spozorovali. Ešte sa Roháč nikdy tak tuho o svoj roh nelapil, nie preto, že by sa bol bál, že dolu spadne, ale pre veľkú zaujímavosť Perúna, aby sa mu ruka s ďalekohľadom, ktorým ho pozoroval, ani nepohla. To isté sa stalo aj Vrtošovi, Rokytovi, Slavatovi a iným, ktorí Perúna jednostaj pozorovali, až sa doňho zahľadeli. Jedine Krutohlav ostal na jazyku a krútil Herschlovým ďalekohľadom tak strmo a bystro, až mu niekoľko koliesok odpadlo a na vrchoch pri Kameňanoch v Gemeri a na Bukových horách priehlbiny po sebe zanechalo. Kto by tu chcel kopať, ľahko by našiel koliesko odpadnuté z Herschlovho ďalekohľadu.
"Čujte, rodáci," začal Krutohlav na prosbu všetkých tieto pamätné slová. "Perún sa inak volá aj Kráľomoc a to pre veľkú moc, ktorou nad inými panuje. Je zo všetkých doteraz známych obežníc najväčší. Svieti tuhým žltkastým svetlom, takým veľkým, že ho dobré oči ľahko spozorujú, ba aj jeho štyri mesiace, ktoré sa okolo neho ustavične točia, môžeš prostým okom rozoznať.... Pozorujte, jeho stredná vzdialenosť od Slnka je 108 a pol milióna míľ, a je teda o 5 1/5 vzdialenejší od Slnka ako naša Zem."
Cestopis chýrečného Krutohlava, Slováka rodom z Mníšan, ako nastúpil cestu na Mesiac, čo skúsil a čo sa mu prihodilo
Krutohlavove obšírne ale zreteľné pojednanie o Slnku
Zhotovenie šarkana, na ktorom Krutohlav vo vzduchu lietajúc, obhliada Dobropána, Ladu, Perúna, Hladoletr, Smrtonoša a iné obežnice
Pojednanie o vlasaticiach, čiže kométach
O samoslnkách, blížencoch a nakoniec o začiatku a o budúcom trvaní sveta
O Zemi
Tagy: scifi, astronómia, geografia, fyzika, vesmír, kozmológia